Social participation, mass collaboration, democratic opportunity?

„Ľudia sa dnes spájajú sa na základe veľmi relevantných podobností. Nie je to všeobecné konanie dobra, je to veľmi špecifické a vysoko individualizované a preto oveľa účinnejšie.“

Všetko môže byť uspokojené tým, že umožníme ľuďom vzájomne si pomáhať.

A to je len začiatok tohto fantastického fenoménu.
Je to veľmi silný tlak pre dobro, potenciál pre ľudí spájať sa týmto spôsobom. Je to iba o vytváraní podmienok, ktoré umožnia ľuďom robiť to. A myslím si že je tam veľa nástrojov, ktoré usmernia ľudí keď sa v tom zamotajú, alebo keď sú nekompetentní… A náš postoj k ľuďom je, že vo všeobecnosti sú kompetentní. Áno, môžu sa občas zamotať ale keď im ponúkneš pomoc, radi ju prijmú, a získajú hrejivý pocit tak, ako ja mám vždy hrejivý pocit z toho, že robím veci, ktoré robím.

Čo sa udialo v 20-tom storočí, je naozaj anomália

My teraz vidíme návrat k veľmi obyčajnému a hlboko ľudskému vzorcu správania – robiť veci, pretože sa máme radi robiť veci, pretože sa vzájomne o seba staráme, robiť veci, aby sme získali uznanie a aby sme získali reputačný kapitál.
Existujú kolaboratívne spôsoby, ako pracovať a ako robiť veci, ktorých výsledkom je verejný prospech a ktoré sú oveľa lepšie, ako starý model.

U ľudí rastie očakávanie

mať možnosť voľby mať možnosť sebavyjadrenia, postaviť sa a byť započítaný viac než len ako číslo, hlas alebo čiarka.
Takže aký môže byť vzťah vlády k ľuďom, ktorí majú väčšiu moc? Ak sa pozriete na verejné služby, ako fungujú v súčasnosti, je to akýsi druh sú postavené na modeli, v ktorom sme všetci pasívni konzumenti. Takže teraz začíname chápať, že verejné služby potrebujú začať nie s problémami a potrebami ale namiesto toho s ľuďmi a s čím tí ľudia môžu prispieť.
Myslím si že dôvod, prečo sa ľudia chcú zapojiť je, že cítia že majú niečo dať späť. A myslím si že je tu niečo, s čím sa všetky verejné služby budú musieť vysporiadať.

Centralizované spôsoby majú obrovské nebezpečenstvá

Tieto ozrutne centralizované spôsoby majú obrovské nebezpečenstvá a myslím si že prehliadajú skutočnosť, že ľudia sú prirodzene spolupracujúci a kooperatívni a že rôzne verzie tých istých technológií sú teraz dostupné pre každého, takže ľudia môžu spolupracovať spôsobmi, ktoré kladú hlbšiu otázku o úlohe vlády.
V minulosti sme potrebovali inštitúcie. Teraz máme nástroje na spájanie veľkého množstva jednotlivcov na základe ich vlastných záujmov, ktoré sú schopné konkurovať moci inštitúcií.

Hierarchie sú veľmi neschopné

Hýbu sa veľmi pomaly, sústreďujú moc a informácie na vrchole a často odopierajú ľuďom príležitosti vziať iniciatívu, zdieľať myšlienky a hľadať pre seba vlastné riešenia. Často okrádajú ľudí o zmysel činnosti. Veľký posun, ktorý sa deje, je myšlienka, že každý jednotlivec je dostupný pre skupinovú akciu. To neznamená, že každý bude participovať na skupinovej akcii, to neznamená, že všetky príspevky budú rovnocenné, ale znamená to, že každý sa môže zapojiť.

Komunity nefungujú, pokiaľ neprijmú rozhodnutia. A tak komúny v 60-tych a 70-tych rokoch v Amerike tisíce komún zlyhali zväčša preto, že neboli schopné prijať rozhodnutia. Predstavte si tím chirurgov ktorí uprednostnia, aby . ľudí skúsilo pohybovať skalpelom. To nie je recept, ktorý by fungoval v každej situácii.

Túžba spolupracovať s inými ľuďmi a mať pocit ako „to čo robím je užitočné a zmysluplné“ tu bol vždy.
Prekážky k zapojeniu sa sa za posledných pár rokov výrazne znížili, takže teraz začínate vidieť, že sa to stáva hlavným prúdom.

Viac sa dozviete vo filme Us Now so slovenskými titulkami
Stránka filmu UsNowFilm.com
článok Us Now film – social participation, mass collaboration, democratic opportunity?