Slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy má Slnko voči svetovému rovníku najväčšiu, prípadne najmenšiu deklináciu. Letný slnovrat nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 21. júna a zimný 21. decembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. Jarný bod je bod na oblohe, ktorý je jeden z dvoch priesečníkov svetového rovníka a ekliptiky. Slnko sa v ňom nachádza v čase jarnej rovnodennosti. Jedná sa o jeden z najdôležitejších bodov na oblohe, pretože sú naň naviazané ekvatoriálne súradnice, ekliptikárne súradnice a tiež znamenia zvieratníka. Je to základný bod dvoch súradnicových sústav. Tomu zodpovedajú aj jeho ekvatoriálne súradnice: rektascenzia = 0 hodín, 0 minút, 0 sekúnd, deklinácia = 0 stupňov, 0 minút, 0 sekúnd. Podobne je na tom aj ekliptikálna dĺžka a šírka, ktorej hodnoty sú v jarnom bode tiež nulové. V súčasnosti sa jarný bod nachádza v súhvezdí Rýb, v jeho juhovýchodnej časti. V dôsledku precesie sa však pohybuje rýchlosťou 50,26 oblúkových sekúnd smerom do súhvezdia Vodnár. Jedná sa o smer oproti zdanlivému pohybu Slnka. Preto je tropický rok o niečo málo kratší ako siderický rok. Zároveň sa jarný bod nachádza v znamení Barana, preto sa označuje symbolom tohto znamenia. Znamenia zvieratníka sa na rozdiel od súhvezdí pohybujú spolu s ním, preto tento bod ostane v znamení Barana už navždy. Jeho opakom je jesenný bod v súhvezdí Panna. Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 20. marca a jesenná 23. septembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. V okamihu rovnodennosti sa Rovnodennosť. Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar. V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 15 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu. http://sk.wikipedia.org/ Toľko hovorí o uvedenom encyklopédia WIKIPÉDIA

Jarné zvyky starých Slovanov

Naši predkovia oslavovali začiatok vegetačného obdobia v období, keď kresťania oslavujú veľkú noc. Zrod nového života v kolobehu ročných období symbolizovala životodarná voda, maľované vajíčka, mladé stromčeky a samozrejme hry s erotickým nádychom. Apríl sa v staroslovančine nazýval Dubeň. Dostal názov podľa toho, že v tomto období bolo najvhodnejšie ísť sa do lesa dubiť. Duby majú práve najväčšie vyžarovanie energie a preto by sme mali ísť do lesa a objať tieto mocné stromy. Po chvíli ticha a sústredenia cítite ako to v dube doslova hučí. Energia, ktorú človek takto príjme pomáha proti jarnej únave a posilňuje imunitný systém. Ďalším tradičným zvykom je obradná orba. Je to akési vzdanie úcty Matke Zemi, ktorá je pripravená na ďalšie vegetačné obdobie. Počas tohto sviatku vladár alebo starešina vyoral prvú brázdu (prvý oráč býval aj s pluhom obliaty vodou). Niekedy bola odovzdaná obeť Zemi v podobe zaorania škrupiniek z kraslíc. V Bulharsku sa ešte i dnes konajú „kukerské hry“ so silno erotickými prvkami: kuker (mužská postava so zvieracou maskou a dreveným falusom) slávil svadbu s ženou, ktorá potom predstierala tehotenstvo a pôrod. Spolu s týmito hrami sa robila obradná orba. V apríli až máji (dubeň a kveteň – niekedy traveň) sa stavali máje. Ozdobenie mŕtveho stromu je kresťanské zdeformovanie tohto zvyku. Máje sú totiž mladé (živé!) stromčeky. Sadili sa po celej dedine (hlavne tam, kde boli slobodné dievky) a popri tom sa volili dedinský králi a kráľovné. Kráľa ozdobili korunou a kvetmi, obliekli do šatov z jedľovej alebo smrekovej kôry. Ostatní mládenci sa obliekli podobne, ozbrojili sa drevenými mečmi a obchádzali po dedine so spevom a prosbami o dary pre kráľa, ktorého nakoniec pri rybníku stínali (zrážali mu korunu do vody). Kráľovnú ozdobili kvetinovým vencom.

Prvý jarný deň, jarná rovnodennosť

Pri prechode Slnka z južnej pologule na severnú nastáva jarná rovnodennosť (približne 21. marca). Slnko sa na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe dostalo do priesečníka s rovníkom. V deň jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká. Jarnou rovnodennosťou na Severnom póle začína polročný deň – Slnko je tam stále nad obzorom a zapadne až 23. septembra. Celkom opačne je to na Južnom póle – v Antarktíde. V súčasnosti sa tam začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka. Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho a vkladanie priestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. Dátum 21.marec, ktorý sa uvádza v učebniciach, platil iba v prvých dvoch desaťročiach tohto storočia. Teraz už neplatí a vyskytuje sa už len každý tretí rok po roku priestupnom. Začínajúc rokom 2012 bude jarná rovnodennosť vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní priestupného dňa v roku 2100, 2200 a 2300. Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) roku 325. Jarná rovnodennosť je „úradne“ stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára bez ohľadu na astronomickú skutočnosť (ktorá sa môže líšiť až o dva dni). Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla). Pravoslávna Veľká noc je oproti katolíckej oneskorená, pretože pravoslávna cirkev pre ich výpočet využíva starší juliánsky kalendár. Naviac zachováva kánon nicejského koncilu, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským sviatkom Pesach. Symbolické farby pre toto obdobie sú zelená a zlatá. Zelená je farbou rastlín a novej vitality, žltá či zlatá znamená obnovenú energiu slnka. 24 Apríla má sviatok sv. Juraj. V tej dobe sa z cesta piekli figúrky a v podvečer sa hľadali štvorlístky pre šťastie s tým, že nálezca ho musel niekomu darovať a to dokonca tak, aby o ňom dotyčný nevedel. Čím viac lístkov mala ďatelinka, tým viac šťastia to znamenalo. Inak, nezaškodí prečistenie organizmu bylinnými čajmi, prípadne aj čaj s mliekom. Ľudia v dávnejších časoch ospevovali vo svojich ľudových piesňach aj jarný slnovrat. Napríklad pri Trenčíne sa zachovala pieseň v ktorej sa spieva o jarnom slnovrate …

zdroj cbjanskanoc