Kalendár môže mať inú podobu, ako ju poznáme. Môže vychádzať z prirodzených dejov, ktoré sa od nepamäti opakujú v prírode. Mesačný cyklus, striedanie ročných období, sviatky, to všetko ovplyvňuje náš život.

Zostavenie mesačného, presnejšie mesačno-slnečného kalendára na jeden rok je náročná úloha, pretože slnečný rok má 12,37 mesiaca. Znamená to, že v jednom slnečnom roku je o čosi viac ako 12, teda 13 nerovnakých mesiacov. Kvôli tomu sa mesiace každý rok posunú o 0,36827 dĺžky mesačnej fázy, čo je približne 11 dní. Preto treba kalendárový kruh každý rok prispôsobovať. Mesačný čas však akoby tvoril trojrozmernú špirálu, ktorá sa nedá úplne preniesť na plochu do jedného kruhu. Na vytvorenie kalendárového kruhu sme použili niekoľko dochovaných fragmentov kalendárov.

Vnútorný kruh

Vo vnútornom okruhu sa nachádza úplný kalendárový kruh vyrytý do keramiky. Označuje hlavne hospodárske charakteristiky mesiacov.

Vonkajší kruh

Vonkajší okruh sme dali dokopy z iných dochovaných kúskov, graficky zosúladili a dopnili. Môžeme na ňom vidieť slnečné kolá symbolizujúce slnko a vyznačujúce slnovraty. Symboly rovnodennosti a osmín slnečného cyklu. V dobe žní je to podoba kosáku a starobylý symbol obilných zŕn v šupkách. Môžeme na ňom, najmä na jar, vidieť štylizované vegetatívne symboly.

Podľa rytmov prírody

Na vnútornom kruhu môžete spozorovať symboly súvisiace s dobou roka i názvom mesiaca. Po zimnom slnovrate sa začalo stínanie stromov, sekanie dreva. V tom čase to bola veľmi náročná a namáhavá práca vyhradená mužom. Okrem zabezpečenia potreby palivového a stavebného dreva sa týmto odlesňovala pôda na pestovanie. Pestovali sa na nej rôzne druhy obilia, najmä proso. Políčko sa používalo iba 2–3 roky, pokiaľ poskytovalo dobrú úrodu a nerozbujneli sa na ňom plevele. Potom sa musela znovu vysekať ďalšia plocha. V malom sečni boli najťažšie chvíle, dochádzalo jedlo i sily. Oslavovali sa Hromnice – sviatok Perúna. Kto prežil, mal pred sebou ďalší rok. V čase kvitnutia briez sa chystalo náradie a začínalo s orbou. Bola to ťažká práca. Nie vždy boli mocné zvieratá na pomoci. Keď sa zazelenala tráva, vyháňalo sa na pašu a bolo veselšie na duši. Slávili sa sviatky jari, plodnosti a radosti zeme. Symbolicky sa omladzovalo a posväcovalo nové pokolenie. Kveteň a lipeň vyjadrujú rozkvitanie a kvitnutie kvetov, dozrievanie trávy. Zbierajú a sušia sa liečivé bylinky. Tradične najvzácnejšie sú zo svätojánskej noci. Červeň znamená dozrievanie – červenanie plodov, ich zber, spracovanie a sušenie. V čase slnovratu už klasí obilie, z voskového žita sa praží pražma. Keď úplne dozreje, začne sa žatva, ktorá končí Dožínkami, veľkou oslavou a vďakou za dary, ktoré ľuďom poskytol rok. V čase ruje sa podľa obrázka spracovávali vlákna, hlavne konope a ľanu, neskôr sa i oralo a zberalo jesenné ovocie. Slovänia boli i veľmi dobrými brtníkmi. Ich schopnosť získavania medu a výroby kvalitnej medoviny bola povestná. Med a rozomleté sušené hrušky boli v tej dobe používané na sladenie. V listopade sa postupne sfarbilo a opadalo lístie. Blížila sa zima. Slovänia boli i dobrými lovcami a rybármi. Ryby chytali do rúk, sietí i umne zhotovených a postavených košov. Vedeli chytať ryby aj pod ľadom a na ich zimých zhromaždiskách. Studeň bol vraj podľa obrázkov časom lovu vtákov do sietí a osídiel. V tuhých mrazoch už bolo dobré nájsť si prácu vo vnútri. Chodilo sa na páračky, priadlo sa a tkalo. Potom už bolo načim pripraviť sa na ďalší zimný slnovrat, začiatok nasledujúceho slnečného kruhu, predlžovania dňa a pokračovania pospolitého života. Nikto nebol sám, zdieľali spoločný životný osud v starobylých otčinách a rodoch predkov.

Názvy mesiacov použitých v kalendári prebehli zložitým vývojom. Najskôr sme ponechali názvy priradené mesiacom ruskými autormi, tie však nezohľadňovali náš ročný kruh a naše potreby. Preto sme neskôr upustili od tohto modelu a postupne používali názvy mesiacov, ktoré sa nám videli najzodpovedajúcejšie danému roku, nášmu podnebiu i pocitu. Prvému mesiacu sa dávalo pomenovanie sečeň alebo ľadeň, druhý bol tiež ľúty alebo úmorný. Tretí mesiac dostal meno brezeň alebo pozimsky, niekde aj traveň. Štvrtý, mesiac po jarnej rovnodennosti býval nazývaný traveň dubeň alebo naljetny. Ďalší bol nazývaný kvetňom alebo traveňom neskôr májom. Nasledujúci mesiac kvetu líp bol nazývaný lipňom, červeňom alebo smažským. Nový mesiac po slnovrate bol nazvaný klas(e)ňom, červencom a pražnikom. Mesiacu žní sa hovorilo aj klaseň alebo srpeň podľa kosákov – srpov, používaných pri žniach. Po nich nasledovali mesiace ruje alebo aj vreseň a jaseň, podľa stromu, jaseňa z ktorého pravdepodobne pochádza aj názov celého ročného obdobia – jesene. Listopadu sa hovorilo aj mesiac ruje alebo grudeň (hrudeň). Pre studeň sa v pásme dlhšieho vegetačného obdobia používal tiež názov listopad, alebo mločny, mesiac hmiel. Posledný mesiac mrazov bol nazývaný tiež krátkym mesiacom, keď to na neho vyšlo, alebo neskôr prosincom. Názov kračúň prešiel i do maďarčiny už iba pre označenie Vianoc, ale na Slovensku symbolizoval krátky alebo najkratší mesiac a najkratší deň v roku, zimný slnovrat. Spomedzi možno stovky názvov sme museli vybrať len trinásť.

V Čechách a ostatných slovanských krajinách sa podarilo v obrodeneckom úsilí navrátiť ku starým čiastočne zrekonštruovaným miestnym názvom mesiacov. U nás sa však názvy zostavené Ľudovítom Štúrom a ostatnými obrodencami širšie neujali a tak nám zostali názvy latinské prinesené s latinskou liturgiou a umelým juliánskym, neskôr gregoriánskym kalendárom. V týchto kalendároch, ktoré dodnes používame sa mesiace nezhodujú so skutočnými mesačnými fázami a rok umelo rozdeľujú na dvanásť častí. Sú to teda kalendáre slnečné a časové obdobie nemá nič spoločné s mesiacom. Presnejšie by sa mohlo volať dvanástina. Názvy mesiacov sú tiež kuriózne, pretože dvanásty mesiac sa nazýva decembrom, teda desiatym. Pôvodne boli mesiace označované neprírodne, teda latinskými bohmi a číslovkami, ale Rimania museli pre svojho milovaného cisára Júliusa Cézara, pomenovať mesiac. Neskôr to zopakovali pre Oktaviána Augusta a jeho mesiac samozrejme nemohol byť ani o deň kratší od predchádzajúceho. A tak už dnes nikoho ani nenapadne zamyslieť sa nad tým, prečo sa dvanásta perióda slnečného cyklu nazýva desiatou, šiesta Július, siedma Augustus a prečo majú po 31 dní.

Vo vnútri našej spoločnosti, v jej rytme, niečo nie je v poriadku. Čosi vynecháva, stráca pravidelnosť, pohasína. Malé plamienky už horia len v našich srdciach. Ak ich chceme udržať, musíme ich chrániť a spájať sa s ďalšími, ktorím na nich záleží. Je nás veľa, ale sme od seba často ešte vzdialení. Možno nie fyzicky, ale naše srdcia ešte nie sú otvorené, duše sa nevedia zladiť, nevedia počúvať. Keď sa plamienky nájdu a dostanú blízko seba, rozhoria sa a budú tepať, budú rozdávať teplo a svetlo. Je to náš veľký Dar, ktorý sa nedá ničím nahradiť.

robo jankovich richtársky

Prírodný mesačný kalendár

Bohovia sa tešili nepárnym číslam