Pred viac ako desiatimi rokmi som pre subjektívny spravodaj chameleon preložil článok Odolávať globálnym mocnostiam, na základe ktorého som upozorňoval na to, že súčasne s týmto tlakom vzniká aj vyrovnávajúci, zrovnovažujúci protitlak, tendencia k zachovaniu národných kultúr a hodnôt.
„Nové občianske hnutia sa dnes stále viac pokúšajú o vytváraní „protikultúry“ proti vnútenej neoliberálnej finančne ekonomickej globalizácii. Dosiahnutie vplyvu na miestne a regionálne pomery vyžaduje ďalekosiahlejšiu analýzu, komunikáciu a vytváranie sietí s inými skupinami, ako aj diferencované uvedomovanie spoločenských, hospodárskych a politických procesov. Tieto hnutia sa obracajú proti koncentrácii moci a vylučovacím mechanizmom. Sú si vedomí hodnoty miestnych kultúr a tradícií, ktoré spochybňujú globálnu dynamiku. Tak čerpajú silu z miestnych kultúr a súčasne čelí nebezpečiu provincionalizmu a vzniku izolovaných „rezervácií“. Sebaorganizovanie ľudí do občianskych hnutí prináša všade plody. …“
Netušil som však, že vyzerať môže aj tak nebezpečne, ako silnejúce nacionalistické a šovinistické tendecie presadzujúce sa v stále väčšej časti politického spektra európskych a islamských krajín.
Dokedy ešte?
Zatiaľ ešte stále prevláda globalizačná paradigma, hovoriaca o demokratických hodnotách, atď. atď., sexizme, rovnoprávnosti homosexuálnych partnerstiev/manželstiev atď. Podobne ako zatajovanie, tabuizovanie informácií o škodlivých a nehumánnych vplyvoch izraelských a amerických agresií a tvrdé odmietanie tzv. popieračov holokaustu, pričom znevažovanie vyhladzovania slovanského a cigánskeho obyvateľstva ostáva nepovšimnuté bokom.
Kultúrno-ekonomickej a hodnotovej globalizácia teda môže mať a má dôsledky, ktoré sa takmer nikomu z nás nepáčia. Sami si však nekritickým vyzdvihovaním západu, kultúry a demokracie nad naše rodné hodnoty, ktoré ich v mnohých smeroch predčia, pílime konár hlbokej rodnej kultúry nesenej žiaľ, už takmer iba jazykom. Na druhej strane K-E globalizácia zasieva semená nespokojnosti, ktorá sa prejavuje celoeurópskym vzostupom politických strán využívajúcich frustráciu a nespokojnosť spôsobovanú miznutím rodných kultúr a rozširovaním nadnárodných hodnôt a kultúry, ktorým (ľudia) do hĺbky nerozumejú a často ich ani nedokážu zdieľať. Jedným z najnebezpečnejších dôsledkov, najmä v situácii celosvetového úpadku, recesie a v najhoršom kolapsu západosvetského modelu nadvlády globálnej ekonomickej lobby a spotrebnej kultúry, môže byť strata dôvery. Tento model, táto rovnováha je veľmi vratká a z plytko zakorenených vzorcov/zvykov vytvorených spotrebnou kultúrou je velmi zraniteľná a je/môže byť ohrozená akýmkoľvek poškodením, napr. stratou viery, dôvery v legitímnosť politického systému, konzumnú kultúru alebo neobmedzený rast trhovej ekonomiky.
V takej situácii by sa začali uplatňovať hlbšie kultúrne vzorce, ktoré sa komunitám a národom osvedčili v minulosti. Čím bude situácia „horšia“ a zložitejšia, tým viac sa tieto vzorce prejavia. Môže to byť správanie, ktoré má so správaním dnešných „civilizovaných“ európanov, len málo spoločného. Na krízu/úpadok sociálnych hodnôt v spoločnosti už dlho upozorňuje napr. profesor Jan Keller, ktorý zhodne s Egonom Bondym tvrdí, že globálna ekologická devastácia nie je taká nebezpečná, ako sociálna alebo psychologická.
„Nádej je preč od všadiaľ, a to je ťažký psychologický jav a to ohrozuje vitalitu ľudstva, viac ako ekologická devastácia, je to devastácia psychologická.“ z článku Kedy nás čaká radikálna zmena
Sociálnej kríze alebo kríze „civilizovanosti“ sa venuje v svojej knihe „Svet, ktorý čaká na zrodenie“ americký spisovateľ a psychoterapeut M. Scott Peck, M.D.
„…v januári 1990 priniesol denník USA Today celostránkovú reklamu finančnej spoločnosti D&B, ktorá sa špecializuje na „delikátne umenie ako zvládať riziká“. Inzerát v novinách obsahoval iba lapidárny text:
Letel som práve 10 tisíc metrov nad Nebraskou a ten človek vedľa mňa vyzeral solídne. Napadlo mi pozvať ho na drink, ale najskôr som sa ospravedlnil a šiel som k telefónu. Zavolal som D&B a spýtal som sa, ako je na tom jeho firma. Za tri minúty som už bol späť na svojom mieste a pozýval som svojho nového najlepšieho kamaráta na pivo.
Niečo tu nie je v poriadku. …
Čo by mohlo nebyť v poriadku na tom, že si preverím ako je na tom firma môjho solídneho vyzerajúceho prísediaceho? Čo by mohlo nebyť v poriadku na tom, že mi spoločnosť D&B ponúka svoje služby takýmto spôsobom?
Spôsob myslenia a kultúry, ktorý nám ordinuje. Spôsob myslenia, ktoré je vypočítavé a sebecké. Spôsob myslenia a kultúry, ktorý sa globálne presadzuje. Spôsob myslenia, ktorý môže nachádzať protiváhu práve v nacionalizme.
V krátkom dovetku pod čiarou, by som chcel vysvetliť môj zámer použitia pojmov, (do istej miery synoným) „rodný“ a „národný“, nakoľko v súčasnej dobe začínajú mať i hlboké a pozitívne národné hodnoty a ich prejavy, pejoratívnu nálepku nacionalizmu a šovinizmu, (ktoré ale nesmieme používať pre americký patriotizmus, lebo sa to dnes neoceňuje). Rozhodol som sa teda používať pojem „rodný“ ktorý, ak sa situácia nezmení, čaká podobný osud. :(