Predstavujeme vám projekt, ktorý vám poskytuje základnú orientáciu v formách, spôsoboch, úskaliach a zmysle spolužitia v spoločenstvách. Osou je spôsob komunikácie a jej dôvod. V zásade rozlišujeme:
- spoločenstvá navzájom komunikujúce z nutnosti, napríklad geografickej blízkosti atď.
- spoločenstvá so záujmom (zámerom) spolu komunikovať a kvalitu vzájomnej interakcie zvyšovať a jej prostredníctvom napĺňať sociálno-spoločenské potreby svojich členov. Majú tiež zámer poskytovať priestor pre sebavyjadrenie, sebarealizáciu a tým využívať synergické pôsobenie spoločenstva.
Komunikácia je dôležitá podmienka, kľúčová je však jej kvalita. Verbálna komunikácia, ktorú preceňujeme, nezahŕňa často ani 1/3 komunikačného toku, ktorý k nám od ostatných ľudí prichádza. Ešte aj v tejto relatívne malej časti sa väčšina neproduktívne venuje určovaniu rangových vzťahov a len časť sa venuje problému o ktorom sa skutočne, slovne hovorí. V tejto situácii, ešte zhoršovanej tlakom „neviditeľnej ruky“ trhu, ktorej vyhovuje, keď sa ľudia nevedia dohodnúť, sa význam funkčnej komunikácie umocňuje. Rozvíjať ju môžeme na viacerých úrovniach. Od komunikácie v spoločenstve, skupine, tíme, pracovnom kolektíve až po komunikáciu s partnerom, rodičmi a deťmi. Až po komunikáciu medzi svojimi rôznymi časťami, najmä emocionálnou a racionálnou, na ktoré sa dnes kladú príliš veľké nároky.
Proces tvorby spoločenstva a uvedomovania hlbokej komunikácie prebieha v určitých definovateľných, poznateľných častiach – fázach. V tejto oblasti sa urobilo už mnoho psychologických výskumov. Jednou z osobností, ktoré sa venovali tomuto fenoménu je Scott Peck, ktorý na podklade skúsenosti s priebehom niekoľkých stoviek skupinových procesov, definoval 4 základné fázy tohto procesu. Proces vytvárania spoločenstva, jeho uvedomovania a uvedomovania spôsobu a zmyslu komunikácie. Zostavil približne 15 základných pravidiel, ktorých dodržiavanie vedie ku skvalitneniu medziosobnej a hlavne skupinovej komunikácie. Dodržiavanie týchto pravidiel vedie ku vytvoreniu pocitu bezpečia, ktorý je snáď najpodstatnejšou podmienkou pre rozvoj hlbšej komunikácie. Jedine pri splnení tejto podmienky je možná hlbšia otvorenosť, zdieľanie nepríjemných a zahanbujúcich pocitov a tiež ich integrácia.
Celý proces sa dá rozdeliť na niekoľko fáz:
1. Fáza je stavom neprijatia, nepriznania si skutočného stavu, situácie, predstierania – „Pseudokommunity“, že všetci sme rovnakí, rovnako spoľahliví, slušní a tolerantní ľudia. Nikto si „to nechce s nikým rozhádzať“. Keďže v tejto fáze procesu (vývoja komunikácie) sme zvyknutí navonok žiť, nepripadá nám nijak zvláštna a nechce sa nám z nej preč. Každá skupina sa nevedome snaží udržať si tento stav, kde máme zdanie kontroly nad situáciou a poznáme ho.
2. Fáza je fázou zmätku „Chaos“, ktorý vzniká pri narušení zabehnutého, zdanlivo, navonok bezkonfliktného stavu (napr. napadnutím vedúcich za to, že sa nič nedeje, je nuda, len sa neplodne kvasí), keď sa ukáže, že skupina nie je až taká bezproblémová, nekonfliktná a začína byť zrejmé, že si nemusí s problémom vždy dať ľahko poradiť. Keď sa ukáže, že isté situácie sa už nedajú zvládnuť zabehnutým, obvyklým spôsobom komunikácie a prístupu k nej. Keď sa ukáže, že nedorozumenia nevieme riešiť môže sa stať, že nebudeme vedieť ako ďalej. V okamihu, keď zisťujeme, že proces sa vymkol spod našej kontroly a priznáme si svoju bezmocnosť (snažíme sa obvyklým spôsobom – organizovaním, oddeliť od seba kolízne body) logicky a racionálne vyriešiť problém, prechádzame do 3. fázy.
3. Fáza – „zmierovania sa“ Peckom nazývanej „Emptines“. Keď tento vnútorný proces prebehne a my sa vysporiadame so situáciou a príjmeme ju tú aká je a druhých takých aký sú, (hoci je to často veľmi bolestivé, lebo si musíme priznať našu bezmocnosť), prechádzame na hlbšiu úroveň komunikácie, do 4. štvrtej fáze procesu budovania zdieľajúceho spoločenstva.
4. Fáza, vytvorenia skutočného spoločenstva – „Truth community“, poskytuje hlboký a veľmi oslobodzujúci zážitok. Kvalita stavu komunikácie s porozumením duševného stavu ostatných, sa nedá porovnať so stavom na začiatku procesu. Na začiatku sa komunikácia dostáva stále do istých koľají a slepých uličiek. Za každú cenu predstierame, že medzi nami žiadne konflikty nie sú. Na konci „kruhu“ (cyklu) sa už konfliktom otvárame, nevyhýbame sa im, lebo vieme, že s podporou spoločenstva a nadobudnutých skúseností, konflikt zvládneme, a čo viac, často nás posunie v riešení nedoriešených alebo doteraz neriešiteľných problémov. Keď nič iné, aspoň si ich dokážeme priznať a to je najdôležitejší, prvý krok k tomu, aby sme ich raz prekonali a vymanili sa spod ich obmedzujúceho vplyvu.
Viac informácií o spoločenstvách, komunitných a spriaznených aktivitách na Slovensku
Viac informácií o Zážitkových seminároch budovania spoločenstva – Community building workshop
Viac článkov a postrehov na subdonéne komunity.vsieti.sk
A čosi aj na slovenskej wikipédii