Je viera v zlom 2012, forma úniku pred kapitalizmom?
Je viera v koniec sveta v roku 2012 nevedomou formou úniku pred niečím, čo nás napriek našej vôli pohlhcuje?

Pohlcuje nás a všetci to nejakým spôsobom vnímame, lež jedni sa s toho tešíme, lebo veríme, že je to dobre, že završujeme proces transfomácie a druhí sme frustrovaní, nerozhodní a dezorientovaní.

--

Pred týždňom sme sa vybrali do Krupiny na akciu nazvanú
„Ženy ženám“. Keďže ju organizovali naše a kamarátky, dúfal som, že mužská časť obecenstva nebude vykázaná do vyhnanstva, ako to bývalo na „Dychu Zeme“, každoročne organizovanom ekoporadňou Živica v Šamoríne. Rozhodol som sa ísť aj napriek tomuto riziku s odhodlaním ženám a matkám pomôcť v ich úsilí o vytváranie lepšieho priestoru pre narodenie, život a zdravé základy, na ktorých budú môcť stavať naše deti.

Social participation, mass collaboration, democratic opportunity?

„Ľudia sa dnes spájajú sa na základe veľmi relevantných podobností. Nie je to všeobecné konanie dobra, je to veľmi špecifické a vysoko individualizované a preto oveľa účinnejšie.“

Všetko môže byť uspokojené tým, že umožníme ľuďom vzájomne si pomáhať.

A to je len začiatok

„V životě máme jen jednu Volbu: být vzhůru – nebo usnout! …

Zde je tedy jeden z jeho (Robert John Knapp) příběhů s vědci z NASA:

*„Jednoho dne ke mně zase přijeli z NASA a odvezli mne do pouště.

Posolstvom Avatara je jeho výber!
Jeho rozhodnutie nebyť človekom, postaviť sa na stranu života, posvätna a práva.